TIEŽ JEDNA ETAPA HISTÓRIE ČESKOSLOVENSKÉHO LETECTVA
Je tu čas na 2. blog, teda aspoň podľa harmonogramu práce mediálnej skupiny SIAF2018. A pretože som bývalý vojak, tak viem, že „harmonogram nepustí“. Škoda len, že si všetko nepamätám (alebo teda hneď neznačím) lebo tie najlepšie letecké myšlienky a spomienky mi aj tak prichádzajú „mimo harmonogram“ (najčastejšie pri pive).
Tak ako som už spomenul v úvodnom blogu s československým letectvom som (ako už tak trocha pamätník) niečo prežil, alebo preložené do ľudskej reči som už jednoducho starý. Tie výhovorky („kecy“) o tom, že nie sme starí, ale iba skúsenejší sú síce fajn, ale skutočnosť je iná. A to slovíčko, že „pamätník“ je podľa mňa tiež odtrhnuté od reality. Aspoň teda ja osobne čím som starší, tým si menej pamätám a občas sa pristihnem, že pri „leteckom spomínaní“ s kamarátmi síce „múdro“ prikyvujem , že „áno; tak to bolo...“, ale v skutočnosti neviem o čo ide.
Kedy je vlastne letec (pilot) starý pre svoje povolanie?
Keď sme ako mladí poručíci prišli k bojovému útvaru (1980 - to bolo obdobie označované pamätníkmi za dobu, keď to ešte u letectva stálo za ho.....) - tak boli pre nás takmer všetci starí a piloti vo veku cca. 50 rokov - to už sme považovali za „vykopávky“ - ale len dovtedy pokiaľ nás napríklad taký Lojzo Kadlček „nevykopal“ pri futbale.
O Lojzovi „zlé jazyky“ šírili napríklad historku, keď mu jedno „zlomyselné dietko“ počas besedy na škole položilo otázku: „Soudruhu a na čem ste létal v první svetoví válce?“
S pribúdajúcimi rokmi som si názor na pilota „v najlepšom veku“ trocha poopravil. Logika a skúsenosti z výcviku pilotov smerujú k optimálnemu veku pilota okolo tridsiatky a tak tomu aj do istej miery bolo v mojom leteckom živote. Tri roky po nástupe k útvaru som odlietal výcvik na pilota 1. triedy s ročnými náletmi okolo 100 letových hodín. Potom to však s letectvom (v tej dobe s tým československým a neskoršie i s tým slovenským) začalo ísť dolu vodou. Čoraz menšie nálety pilotov (menej financií, paliva, lietadiel a pod.) postupne vyústili do situácie, keď sme mali pilotov v tom najlepšom produktívnom veku (okolo spomínanej tridsiatky) ešte stále iba vo výcviku na triedu. Stručne povedané „mladí“ boli nevycvičení a „starí“ väčšinou nerozlietaní. V jednom výcvikovom roku som dosiahol osobného rekordu s náletom 15 hodín za rok - to som sa skutočne bál sadnúť do MiG-21.
Potom to bolo i trochu rastúce „ego“ a začal som chápať, prečo jeden nemenovaný letecký generál ku koncu svojej kariéry pripustil, že pilot by v konečnom dôsledku mohol lietať i s dioptrickými okuliarmi.
Fráza, že „je čas prísť a čas odísť“ je neúprosne pravdivá, ale ten pilot, ktorý lietanie skutočne miluje sa s ňou len ťažko stotožňuje. Na príležitostnú otázku, či by som si ešte nezalietal síce väčšinou odpovedám, že nie; že ja už som si svoje odlietal a že ma to už ani nejak neoslovuje, ale sám pre seba viem, že áno - teraz v tejto chvíli, by som napriek logike a zdravému rozumu sadol do kabíny MiG-21, nechal sa „nakopnúť forsážou“ pri štarte a letel ... (môj kamarát a bývalý kolega by určite povedal : „..kopnite mu do kresla, nech sa dědek preberie...“)
Nemám objektívne informácie o tom aká je situácia u slovenského vojenského letectva v súčasnosti, ale tiež nemám o tom veľké ilúzie. Dúfam, že sa mýlim a že by som bol príjemne prekvapený.
Andrej Kvasz
Z minulého blogu mi tu ešte zostala nezodpovedaná otázka :
„Viete kto to bol Andrej Kvasz?“
Prvé lietadlo sa v Trenčíne objavilo až v máji 1914. Na pozvanie vtedajšieho telovýchovného spolku zavítal do Trenčína známy uhorský aviatik slovenského pôvodu Andrej Kvasz, aby tu predviedol svoje letecké umenie. Kvasz sa narodil v Békescsabe a patril medzi významných priekopníkov aviatiky v Uhorsku. V rokoch 1913 - 1914 lietal v celom rade uhorských miest a patril medzi tých málo uhorských aviatikov, ktorí lietali i na Slovensku.
Reklama jeho leteckého vystúpenia prilákala do Trenčína (dňa 24.5. 1914) okolo 4000 platiacich zvedavcov.
(Zdroj: Ing. arch. Štefan Androvič „ Letectvo v Trenčíne“; 1987)
Verím, že vystúpenia slovenských vojenských letcov na SIAF 2018 v dňoch 1. - 2. septembra nás všetkých presvedčia o kvalite ich výcviku a pilotnom majstrovstve a že návštevnosť tohto podujatia mnohonásobne prevýši tú z Trenčína v roku 1914.