SIAF A SKUPINOVÉ LIETANIE NA SLOVENSKU (ČESKOSLOVENSKU) V PERIMETRI HISTÓRIE

Ten výraz „ v perimetri“ sa mi strašne páči, ale fakt nie je môj. Verím, že autor (môj dobrý priateľ, historik a spisovateľ Janko Stanislav) nebude namietať, že som si ho dovolil použiť.

V tomto blogu by som sa chcel trochu vrátiť k téme „skupinové lietanie“. Nie je to nič nové a dovolil som si na túto tému „blogovať“ už aj v minulom roku. Tentokrát by som však chcel vyjadriť (svoj) názor na kvalitu a dôvody skupinového lietania v rámci československého letectva - teda v období, ktoré som ja osobne prežil ako aktívny letec a možno ešte zopár myšlienok k tomu, čo už teraz len pasívne sledujem.

BIELE ALBATROSY - KOŠICKÁ ŠESTKA

Toto sú a zostanú pre mňa osobne pojmy československého skupinového lietania mojej éry. Mená ako Kmeť, Tavernáro, Santovjak, Šika, Gaža, Garaja, Dobeš - to boli moji učitelia lietania (až som niekoho vynechal, tak sa ospravedlňujem).

Chvojka, Sakáč, Baláž, Novák, Fianta, Koňar, Kello, Lele   - to boli moji spolužiaci, mladší i starší kolegovia - prosto piloti s ktorými som lietal a žil.

Určite by si zaslúžili byť menovaní i mnohí iní, ale ja som počas svojho aktívneho leteckého života, vnímal práve týchto.

PREČO BOLO FAJN MAŤ V LETECTVE AKROBATICKÚ SKUPINU

Určenie, taktika, veľkosť, medzinárodná prestíž - toto ma napadne, keď rozmýšľam nad dôvodmi, prečo bolo dobré (nutné, potrebné) mať v rámci letectva akrobatickú skupinu formátu „Biele Albatrosy“. Títo chlapci nepopierateľne robili dobré meno  československému (slovenskému) vojenskému letectvu doma i v zahraničí.

V tej dobe sme ešte mali i letectvo, ktoré svojou veľkosťou, určením a taktikou existenciu skupín a skupinového lietania podporovalo a potrebovalo. I keď možno slovíčko „podporovalo“ nie je úplne to najvýstižnejšie, keď spomínam na problémy a prekážky, ktoré museli Albatrosy prekonávať, aby im bolo vôbec dovolené skupiny lietať.

PREČO NEMÁME DNES NA SLOVENSKU VOJENSKÚ AKROBATICKÚ SKUPINU

Ak si otvoríte stránku ktorejkoľvek svetovej akrobatickej leteckej skupiny, tak v úvode takmer všetci uvádzajú, že ich prvoradou úlohou je reprezentácia krajiny, „promo“ toho - ktorého letectva, propagácia leteckého majstrovstva a pod.

Potrebujeme my dnes v rámci vojenské letectva takéto „zviditeľnenie“ Slovenska na medzinárodnom nebi? Skúste vy odpovedať na túto otázku.

Druhá - a to tá podstatnejšia otázka - je či na to máme.

Moja odpoveď je, že nemáme. Nemáme lietadlá, pilotov, potrebné nálety hodín a možno už nemáme ani „fanatikov“ mojej doby, ktorí by za takúto skupinu dokázali zabojovať a niečo obetovať.

Budem rád až mi môže niekto oponovať.

Zatiaľ poďme a obdivujme akrobatické skupiny krajín, ktoré na to majú...

A na SIAF 2018 určite také budeme môcť vidieť...