LETECKÉ DNI Z TROCH UHLOV POHĽADU

Nebojte sa nejdem do matematiky, či geometrie (aj tak to neboli moje obľúbené predmety). Chcel by som len (v stručnosti) vyjadriť svoj názor a postrehy na vnímanie leteckých dní (udalostí) z pohľadu návštevníka, organizátora a účastníka - tak ako som sa do týchto aktivít počas „mojej“ etapy histórie československého a slovenského letectva sám zapájal.

Prežil som s československým (slovenským) vojenským letectvom takmer 24 rokov aktívnej leteckej služby a dianie v slovenskom vojenskom letectve ešte stále so záujmom sledujem a tiež s obľubou dávam pri pive do „pľacu“ môj „expertný“ názor, ako by sme to my (čo už teda nemáme do toho čo hovoriť) riešili inak a samozrejme lepšie. Veď podnetov je stále dosť. Napríklad len taká generačná obmena MiG-29. Teraz už teda vieme, že to bude F-16. A to teda keby ja som bol minister ....

Ale to už opäť „zabieham“ a ani by som minister byť nechcel. Vráťme sa radšej k naznačenej téme a pozrime sa na letecké dni aj trocha do minulosti.

POHĽAD PILOTA

Ja osobne som nikdy nebol ukážkový pilot (vysvetlenie pojmu v predchádzajúcom blogu), ale so záujmom som vnímal a hodnotil letové vystúpenia mojich kolegov. Už na škole (VVLŠ SNP Košice) som mal možnosť obdivovať letecké-pilotné majstrovstvo svojich učiteľov lietania. Mená ako Santovjak, Tavernáro, Dobeš, Kmeť, Gaža iste zainteresovaným niečo hovoria. Ešte stále mám v živej pamäti deň, keď našu skupinku pri trenáži na stojánke (pilotní poslucháči v priamej príprave na letovú akciu absolvujú niečo ako opakovanie rozloženia spínačov a prístrojov v kabíne lietadla na zemi pod vedením učiteľa lietania) bez výstrahy prefrčal v skutočne minimálnej výške náš veliteľ roja mjr. Garaja. Takmer sme popadali z rebríka a z lietadla. To bol vtedy pre nás vrchol pilotáže. Náš učiteľ lietania nám vtedy povedal, že takto nízko si to môže dovoliť len ten, kto to skutočne vie, alebo ten kto to síce ešte nevie, ale mu to náhodou vyjde - alebo aj nie a potom sa stretneme na pohrebe. Môj ďalší letecký život mu dal za pravdu, keď mi to raz na MiG-21 náhodou vyšlo (a to som ani nevedel ako).

Tento dlhý úvod hádam len preto, lebo pilot, ktorý na leteckom dni lieta musí byť na tento svoj let perfektne pripravený a o tom ja osobne nepochybujem. Frajerina tu nemá miesto.

Jeden príklad za všetkých. Takto odpovedal môj kamarát a bývalý kolega, display pilot na type MiG-21 na moju otázku do knihy o leteckých dňoch:

Ako ste „vytvorili“ svoju prvú zostavu letovej ukážky?

Vytvorenie zostavy leteckej ukážky sa rodilo postupne - nacvičovaním jednotlivých prvkov. Najprv v bezpečnej výške (najlepšie sa cvičilo nad hornou základňou mrakov, čo som považoval za zem, a keď som náhodou škrtol o mraky, tak vlastne nácvik bol špatne vykonaný, lebo by som narazil do zeme). Keď  som perfektne zvládol jednotlivé obraty, tak som ich cvičil aj v blízkosti zeme a potom po konzultáciách s ostatnými pilotmi z tímu som vytvoril celú zostavu pre vystúpenie.

POHĽAD ORGANIZÁTORA

Pri pohľade do minulosti chcem uviesť, že som sa v začiatkoch podieľal na leteckých dňoch či veľkolepých leteckých prehliadkach v pozícii riadiaceho letovej prevádzky a musím povedať, že to v tých časoch vôbec nebolo jednoduché. Vyžadovalo si to dokonalú súhru riadiacich (riadiaci pilot, dispečer, riadiaci pristátia, letovodi) a pilotov na zemi i vo vzduchu. Samozrejmosťou bola obetavá práca technikov na stojánke a vôbec celého „kolosu“ zabezpečovacieho personálu na zemi.

Od roku 2012 som sa začal po dlhšej prestávke znova zaujímať o letectvo a zapojil som sa do prípravy a organizácie leteckých dní SIAF na letisku Sliač. Bolo a je to trochu „iné kafe“ ako z pozície aktívneho vojaka (a ešte plukovníka). Napriek tomu, že tu nevládne systém rozkazov a ich plnenia chcem „dosvedčiť“, že systém SIAF funguje. Neznamená to však, že tu nie je žiadna disciplína a z mojej vojenskej minulosti viem, že rozkaz vždy všetko nerieši. Riaditeľ SLA pán Hubert Štoksa vlani v jednom článku uviedol „Bez dobrého tímu letecké dni neurobíte“ a k tomu ani niet čo dodať.

POHĽAD NÁVŠTEVNÍKA

Aj ten „najskromnejší“ návštevník leteckých dní chce:

• Čo najviac kvalitných účastníkov (pokiaľ možno aspoň 3 svetové akrobatické skupiny)
• Čo najnižšie vstupné (pokiaľ možno zadarmo)
• Stánky s pivom a iným občerstvením (aspoň 3 na 10 m2)
• Toalety bez čakania (a pri tých stánkoch s pivom tiež aspoň 3 na 10 m2)
• Ideálne počasie (ani horúco, ani veľmi chladno)
• Prístup autom čo najbližšie a bez čakania (najlepšie až na stojánku)
• Voľný pohyb po letisku (nech tí otravní organizátori do toho nekecajú a všetko neusmerňujú - ja najlepšie viem čo môžem a čo nie)
• A možno ešte aspoň 10 ďalších výhod ...

Náš návštevník - náš pán

Možno to až do takej miery predsa len neplatí. Za oragnizátorov chcem sľúbiť to „otrepané“:

 „Urobíme všetko preto, aby ste sa na SIAF 2018 cítili dobre“