Já v tom lítám. Další nepouštějte“

Radek Skoumal po odštartovaní na zálet počasia za poveternostných miním (asi Mošnov niektorého roku minulého storočia)

LETCI VETERÁNI

Náhodne som našiel tento zápis leteckých „breptov“, ktorý som chcel použiť do zbierky takýchto „skvostov“, čo priniesol letecký život - a bolo ich teda „neúrekom aj zopár“...

Myslím, že sa k téme hodí. Dnes ja i moji vrstovníci už patríme k leteckým veteránom či sa nám to páči alebo nie. Kedy vlastne letec, alebo lepšie povedané pilot dospeje do štádia „leteckého veterána“? Z mojich leteckých začiatkov si spomínam na dobu, keď sme ako mladí poručíci nastúpili k útvaru (8.slp Mošnov) a spoločne sme sa „zamýšľali“ nad tým, ako môžu starí „páprdovci“ okolo päťdesiatky ešte vôbec sadnúť do takého stroja ako bol MiG-21.

Najlepšiu odpoveď nám asi dal jeden z nich (Lojzík Kadlček), ktorý nás v tom veku veru ešte pekne popreháňal pri futbale.

            Letec-pilot ale časom dospieva a mení názory i na otázku hornej vekovej hranice, kedy by bol ešte na 100 % fit na to aby mohol lietať napr. i tú spomínanú, krásnu a nezabudnuteľnú MiG-21. Dobrý pilot zreje ako víno a v mojej leteckej kariére som sa neraz presvedčil, že niekedy rozvaha stredného veku víťazí nad dravosťou mladosti napr. i vo vzdušnom boji.

            Potom sú to ešte extrémy a výnimky. Pilot po .........desiatke - to už je skutočne rarita. A naviac taký, ktorý by si trúfol zase len na tú spomínanú MiG-21. Ak si myslíte, že si vymýšľam, spýtajte sa nemenovaného F.H. (Franta Hlavnička). Neviem ako to dosiahol, ale viem, ako sa rozčuľoval, že ho ten „Protileteckej úřad nechce nechat lítat“.

Ďalším dobrým príkladom je opäť nemenovaný P.V. (Pavel Veselý), ktorý ešte stále lieta L-29 Delfín a to i na leteckých dňoch SIAF na Sliači.

Obaja sú tak zhruba rovnako „mladí“ a obaja rovnako zažratí do lietania.

Nevravím, že je to to najsprávnejšie a je mi jasné, že lietať aktívne by mali najmä piloti vo veku okolo 25-35 rokov, ale česť spomínaným výnimkám. Lietanie je proste celoživotná láska - aspoň teda vo väčšine prípadov.

            Nedávno sa ma jeden kamarát a bývalý kolega spýtal, či by som si ešte do toho „sadol“. Teda či by som si trúfal. Nuž rozum hovorí, že nie, ale srdce s ním nesúhlasí. Veru „sadol“ . A aj hneď teraz. Aspoň do niečoho malého, ale hlavne aby to lietalo. Ale tak ako to povedal ten tulák v „Tisícročnej včele“. ...na vojnu sú potrebné tri veci: „peniaze, peňeži a peníze“...

A tak je to bohužiaľ aj s tým lietaním pre radosť...