DISPLEJ PILOTI MINULOSTI A SÚČASNOSTI

Display pilot, ukážkový pilot, predvádzací pilot ...?

Ktoré z týchto pomenovaní je to najsprávnejšie? Možno dobrá otázka pre moju obľúbenú jazykovedkyňu z relácie Slovenčina na slovíčko pani Sibylu Mislovičovú.

Displej (display) pilot - je asi to „in“ či súčasné a najpopulárnejšie a pre nás Slovákov také typické, že sa vieme tak rýchle prispôsobiť „trendu“.

Slovník k tomu uvádza toto (teda ak zostaneme pri podstatnom mene J):

- prejav, ukážka, vystavenie, predvedenie, prehliadka, show, zábavný program, obrazovka, zobrazenie - ale aj toto:

- tokanie, predvádzanie sa (v čase párenia)

Ukážkový pilot  - tento pojemby sme si mohli vysvetliť napríklad tak, že sa jedná o vynikajúceho predstaviteľa danej profesie, alebo, že je to jedinec, ktorého zamestnávateľ používa, ako typ na odpútanie pozornosti nadriadených od skutočných problémov.

Predvádzací pilot - asi najviac ponúka vysvetlenie, že sa jedná o niekoho, kto sa rád predvádza, alebo že tento pilot predvádza na verejnosti niečo o čo má táto verejnosť záujem a čo robí jeho organizácii i jemu dobré meno.

Čo by ste si vybrali vy? Ja by som povedal, že asi „z každého rožku trošku“...

Toľko asi úvodom k tejto téme. Keď to po sebe spätne čítam, tak sa mi vynorila spomienka na jednu moju brazílsku spolužiačku (vtedy v hodnosti kapitána), ktorú som stretol na jednom zahraničnom kurze, a ktorá vtedy celej triede „predviedla“ nádhernú ukážku, ako môže rečník dlho a pútavo rozprávať o „ničom“. Len na ozrejmenie - bolo to veľmi vtipné a nielen my „študenti“, ktorí sme mali pripravené prednášky na „skvelé“ témy, ale i naši kanadskí hostitelia, sme ocenili vtip a bystrosť tejto dievčiny. Mimochodom bola to vojenská pilotka.

Ale poďme naspäť k téme. O čom som to vlastne začal? Aha, už si spomínam - displej piloti.

Keď teda berieme do úvahy 100 rokov československého letectva, tak za toto obdobie sa v našom letectve objavilo skutočne niekoľko vynikajúcich pilotov - majstrov leteckej akrobacie aj európskeho formátu. Nechcem tu uvádzať všetkých tých skutočne „historických“, lebo som ich osobne nestretol a bolo by to len opisovanie z iných, už publikovaných prác. Za všetkých spomeniem (možno menej známeho) stot. letectva Júliusa Trnku, ktorý vykonával funkciu veliteľa leteckej školy v mojom rodnom Trenčíne ( a naviac pochádzal zo Zvolena) a bol hodnotený ako vynikajúci pilot akrobat.

A že to nebolo v tej dobe ľahké tak na ilustráciu pridám takýto malý úryvok o akrobacii iného pilota tej doby:

... V lete r. 1941 skúšal pilotný žiak Ocvirk s akrobatickým lietadlom Avia Ba-122 obťažný akrobatický prvok, tzv. vývrtku na chrbáte. Ocvirk bol vynikajúci pilot, ale z neznámych dôvodov nemohol lietadlo dostať späť do normálnej letovej polohy, hoci vykonal všetko čo mohol. Keď bol na konci fyzických síl - let dolu hlavou iste nie je ľahký, rozhodol sa vyskočiť padákom. Zároveň s ním vyletela však aj poduška sedadla, ktorá záchytným háčikom rozrezala takmer celý padák. Tým bol účinok padáka oveľa menší a Ocvirk sa zachránil iba šťastnou náhodou, keď pri Kostolnej padol do kopy hnoja. Mäkký materiál zmiernil prudký pád do takej miery, že pilot vyviazol len s viacerými zlomeninami, ale živý. Lietadlo zbavené záťaže sa samo vyrovnalo a miernym kĺzavým letom dopadlo na zem...

(Ing. arch. Štefan Androvič, Letectvo v Trenčíne)

Z displej pilotov - mojich kolegov mi asi najviac rezonujú dve mená - Václav Vašek a Jozef Dunaj.

Prečo práve títo dvaja? Nuž boli to obaja displej piloti na type MiG-29 (to ale nie je ten podstatný dôvod, prečo ich spomínam, veď MiG-21 bol aj tak lepší stroj J) a obaja boli svojím spôsobom priekopníci sólo displej akrobatického lietania v Československu (Václav) a na Slovensku (Jozef). Priekopníci preto, lebo v ich (mojej) ére nebolo ľahké preniknúť cez bariéru určitej „vojenskej zadubenosti nadriadených a mocných“ (snažím sa používať len slušné výrazy) a presvedčiť ich o nutnosti prezentácie vojenského letectva na verejnosti a to doma i v zahraničí. Keby som šiel do podrobností, tak by to bolo na knihu.

Z tých úplne súčasných spomeniem meno Erik Pagáč. Toto meno preto, lebo tiež predvedie stroj MiG-29, je to jeho prvá sezóna, nevidel som ho ešte lietať a myslím si, že to tiež nemá až také jednoduché. Doba sa určite zmenila (...ja sám som „out of the business“, čiže „mimo obraz“ už nejakých pár rôčkov...), ale aj tak neverím, že má „na ružiach ustlané“ čo sa týka dostupného náletu hodín a ani si nemyslím, že vojenská byrokracia sa úplne vytratila.

Takže áno - som zvedavý na Erika a na jeho vystúpenie na letisku Sliač v dňoch 1. a 2. septembra 2018.

 Foto: zo zbierky J. Švacha