Tváril som sa, že letectvo pre mňa skončilo, ale nebola to pravda

Je to človek s veľkým srdcom a množstvom vedomostí o letectve a leteckej technike. Vďaka nemu sa vždy dozvedáme aktuálne informácie o účasti lietadiel, ich technicko-taktických dátach, ku ktorým neraz pridá aj nejakú zaujímavosť. Celý svoj profesijný život strávil v úlohe pilota bojového lietadla MiG21. Na letectvo nezanevrel ani po odchode z armády. Píše blogy, články, učí angličtinu, vydáva knihy... Hovoríme o Jaroslavovi Švachovi, ktorý je dlhodobo neoddeliteľnou súčasťou mediálneho tímu. 

Na leteckých dňoch si bol komentátor, a v tíme SIAF si už dlhé obdobie. Čo pre teba Medzinárodné letecké dni znamenajú?

Jednoduchá odpoveď by bola, že „návrat k letectvu“. Po 11 rokoch, ako som odišiel z armády a od lietania, som v roku 2012 prijal ponuku na spolukomentovanie MLD SIAF. Počas tých 11 rokov som sa „tváril“, že letectvo sa pre mňa skončilo, ale nebola to pravda. Dnes som rád, že cez SIAF som sa mohol opäť dostať do „deja“.

Priblíž čitateľom, v čom presne spočíva momentálne tvoja práca pre SIAF?

V súčasnosti pripravujem podklady pre články o účastníkoch, pričom s niektorými komunikujem aj osobne.  Spracúvam aj podklady do sekcie LIETADLÁ (musím sa priznať, že som si rozšíril „letecký obzor“ a veľa som sa o lietadlách dozvedel), ale najviac ma určite „baví“ písanie blogov. Spolu s mojou manželkou ďalej prekladáme všetky články a materiály SIAF do angličtiny.

Sám si bol pilot na MIG21. Ako hodnotíš z tohto pohľadu letecké ukážky? Aké je to lietať pred publikom?

K tomuto som sa vyjadril podrobnejšie vo svojom poslednom blogu. Nebol som display pilotom, a teda nemôžem hodnotiť pocity pilota počas vystúpenia na verejnosti. Zopakujem len jedno - frajerina tu nemá miesto. Je to tvrdá a zodpovedná robota.

Si fanúšik letectva. Ktoré lietadlo ťa najviac očarilo?

Samozrejme je tu „srdcovka“ MiG-21, ale mám napríklad aj krásne spomienky na pristátie s An-12, keď som mohol byť prítomný v kabíne ako pozorovateľ. Rovnako aj, keď mi chlapci „požičali“ riadenie na vrtuľníku Mi-2.

Napísal si už niekoľko blogov, ale aj knihu. V nich spomínaš najmä na svoje letecké roky. Bolo to naozaj také búrlivé a akčné obdobie tvojho života?

Myslím si, že áno. Zažil som s československým letectvom obdobie,  keď ako pamätníci s obľubou uvádzajú: ...“to u letectví stálo za h...o“. Boli to časy, keď sme ešte nalietali 100 letových hodín za rok. A naopak, so slovenským letectvom obdobie, keď sa lietanie dostalo do „hlbokého prepadu“ a ja som napríklad nalietal iba 14 letových hodín za rok. Rozpisovať a vysvetľovať to podrobnejšie by bolo na ďalšiu knihu. Neodpustím si však podeliť sa o e-mail, ktorý mi napísal jeden bývalý kolega potom, ako sa mu dostala do rúk moja kniha (Letecké dni na Slovensku):

...Ahoj. No dostala sa mi do rúk Tvoja práca. Najskôr sa poďakujem a za druhé smekám klobouk. Myslím, že sa Ti podarilo všetko; spomienky, nostalgia, otázka, prečo to vlastne skončilo a tak ďalej... Ešteže som mal šťastie a po nudnom niekoľkomesačnom chodení po byte, nočnom strážnikovi, strážcovi kúpaliska, čašníkovi v pivárni, pomocnom pracovníkovi, som sa dostal opäť k tomu, od čoho som odišiel - nie „armády“. Spoznal som, čo je 500-600 hodín náletu za rok. Spoznal som, čo je to tvrdých 6 hodín leteckých prác denne. Kde sú tie časy, keď ako display pilot som mal 30 hodín za rok (to sme sa vážne nebáli?). ...

Veľa ľudí ľutuje a stále obdivuje Biele Albatrosy a ich kus histórie v rámci slovenského letectva. Spomínaš si aj na toto obdobie? Myslíš si, že by bolo možné, aby Slovensko ešte malo leteckú akrobatickú skupinu?

Tu mi napadá replika z filmu „Tisícročná včela“. Na vojnu treba peniaze, peňeži a peníze. Nuž, ak nemáme dostatok financií na poriadny letecký výcvik, tak je v celku zbytočné uvažovať o slovenskej leteckej akrobatickej skupine. Myslím si, že talentovaných pilotov a obetavých technikov malo aj má Slovensko dostatok. Akrobatická skupina, to je však v našich podmienkach i politické „rozhodnutie a požehnanie“. Môj osobný názor je, že naši politici radšej „zviditeľňujú“ Slovensko iným spôsobom.

Na čo sa tento rok najviac tešíš v rámci SIAF 2018, čo by si dal do pozornosti?

Jednotkou bude určite francúzska akrobatická skupina Patrouille de France. Mne osobne „sedí“ vystúpenie EF-18 Hornet v podaní španielskeho pilota. A samozrejme „letecká história“ v podaní Flying Bulls.