Stará sa o to, aby boli všetky žalúdky plné
Letecké dni sú každoročne veľkým lákadlom pre tisíce ľudí. Tieto dva dni pripravuje v organizačnom výbore viac ako 70 ľudí. Na príprave sa ďalej podieľajú aj vojaci, brigádnici a desiatky ďalších ľudí. Aj účastníci, ktorých vidíme na oblohe majú so sebou početný podporný personál. Sú nevyhnutnou súčasťou najväčšieho festivalu a leteckej šou na Slovensku. A všetci musia jesť. Veď len najedený človek je aj spokojný človek.
O celú logistiku stravovania sa počas leteckých dní stará naša stravovacia manažérka Viktória Apostolopulova. Položili sme jej niekoľko krátkych otázok, aby ste spolu s nami mohli nahliadnuť do zákulisia príprav MLD SIAF
Čo všetko robí manažér stravovania?
Manažér stravovania zabezpečuje pitný režim a venuje sa spokojnosti žalúdkov všetkých účastníkov statických aj dynamických ukážok Medzinárodných leteckých dní, vrátane Armády SR, ktorá pomáha pri organizácii podujatia. Dôležitý je aj organizačný tím, ktorý pri nedostatočnom prísune vitamínov, bielkovín a hlavne tukov nemôže vykonávať svoju funkciu. Venujem sa organizácii a výstavbe výdajných miest pre stravu a bufety, kde sa podávajú nápoje, káva a malé snacky pre všetkých, ktorí priamo či nepriamo podporujú letecké dni.
Pre koho je strava určená a koľko sa toho zvykne zjesť počas celého SIAFu?
Celkovo sme v minulom roku vydali pre organizačný tím, účastníkov a ozbrojené sily okolo 640 raňajok, 2200 obedov a 670 večerí.
Majú piloti inú stravu ako povedzme mechanici a pozemný personál?
Áno. Musíme dodržiavať prísne pravidlá a strava nemôže obsahovať určité potraviny (napr. strukoviny), ktoré by mohli pri manévrovaní lietadla spôsobiť žalúdočné ťažkosti.
Ako si sa dostala k tejto práci a čo robíš mimo SIAF?
Nahovorila ma sesternica. Pracujem ako Country Delivery lead pre Latinskú Ameriku v oblasti outsourcingu.
Túto prácu vykonávaš už niekoľko rokov. Stretla si sa za ten čas s nezvyčajnými požiadavkami zo strany účastníkov iných krajín? Ak áno, o čo šlo.
Nepovedala by som, že ide o zvláštne požiadavky. Skôr sa jedná o to, že musíme rešpektovať kultúrne rozdiely, ktoré sa v stravovaní prejavia. Napríklad, nie všetky krajiny podporujú rozdielne jedálne pre pilotov a technikov, iné si na tom zakladajú. Vojaci sú zvyknutí stravovať sa v rôznych podmienkach, no potrebujú množstvo jedla. Vždy je im málo.